Ty...

16. října 2012 v 16:54 |  Články

Sedím a rozmýšľam nad tým, aké to bolo predtým.

Nepoznala som tvoje hriešne oči., tvoje dotyky, tvoje pery.

Nepoznala som teba, žila som sama pre seba a svet bol pre mńa gombička.

V hlave mi stále beží ten deň.

Zamyslená so sklopenou tvárou k zem, kráčam ulicou, no nanešťastie vrazím do teba.

Moja kabelka padá na chodník a všetko sa z nej sype.

Pomáhaš mi to pozbierať a zahľadíš sa mi do očí.

Vidím v nich iskru, iskru lásky.

Pozývaš ma do baru a ja hlupaňa idem s tebou.

Rozprávaš mi o sebe, o svojom živote. Som tebou úplne pobláznená.

Vymenili sme si čísla.

Večer mi od teba prichádza nádherná SMS-ka na dobrú noc.

Našla som lásku? Áno, našla. Si to ty. Milujem ťa.

Mesiace s tebou ubiehajú ako voda.

Objímaš ma, bozkávaš moje rozpálené telo.

Nikto nie je doma. Pomaličky mi sťahuješ sukňu, ruka vniká pod moje tielko.

Nevnímam svet, nechávam ťa robiť si so mnou čo chceš.

Mám ťa pri sebe, tak blízko ako nikdy. Cítim tvoj horúci dych. Milujem ťa.

Zrazu mi všetko dochádza.

PRESTAŇ!!!! Skričím a zhodím ťa zo seba.

Obliekam sa a bežím k dverám. Tvoja ruka ma zastaví a ty ma prosíš: "Nechoď!"

"Musím." Odpovedám a dávaš mi posledný bozk.

Je september, začala sa škola.

Cítim sa bezmocná a šťastná zároveń.

Volám ti a vravím: "Musíme sa stertnúť."

Hlas a ruky sa mi trasú. Ako ti to poviem?

Blížiš sa ku mne, osvetľuje ťa len pouličná lampa. Pobozkáš ma s otázkou: "Čo sa deje láska?"

So zdvihnutým pohľadom odpovedám: "Čakám dieťa. Naše dieťa."

Tvoja dlaň zasiahla moju tvár. "Ty kurva jedna. To nie je moj pankhart. Buď si to necháš vziať, alebo ma už nikdy neuvidíš."

Neviem čo bolí viac. Tie slová, alebo tá facka. Nie. Nenechám si to vziať. Je moje.

Pozerám na teba. Poslednýkrát v živote. Ochádzaš.

Dnes sedím nad postieľkou a držím ručičku malého dievčatka. Je to naša dcéra.

Ach, bože, ako sa na teba podobá.

Slzy sa mi lejú tvárou.

Každý deň musím znášať pohľady ľudí, ktorí sa pozerajú na mňa, 17 ročné dieťa, ako tlačí pred sebou kočík, v ktorom spí malý anjelik. Naša dcérka Natálka.

Každým dňom trpím. Tá maličká je jediný dôvod, prečo žijem.

Ty ani netušíš, že existuje.

Chcem zabudnúť. Nemôžem. Nedokážem to.

Rany na telen sa zahoja, ale tie na duši ostanú naveky.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Annie Annie | 16. října 2012 v 20:05 | Reagovat

To je krásný :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama